Mapa - Jericho

Jericho (príd. meno znie jerišský alebo jerichovský ; hebrejsky: יְרִיחוֹ - Jericho, arabsky: أريحا - Aríhá, grécky: Ἱεριχώ - Ierichó) je mesto na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema.

Jericho je považované za jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest na svete. Prvé osídlenie (osada Tall as-Sultán) je datované pred rokom 9000 pred Kr. Výskum v oblasti začal Charles Warren už v roku 1868 a najrozsiahlejšie práce s použitím moderných postupov sa realizovali v rokoch 1952 až 1958 pod vedením Kathleen Kenyonovej.

Najstaršia osada sa nachádzala v dnešnej lokalite Tall as-Sultán (Tell es-Sultán, doslova: Sultánov kopec), v centre súčasného mesta.. Slovo tall (po slovensky tell) v arabčine znamená mohylu a v archeologickej terminológii predstavuje umelo vytvorené návršie, ktoré vzniklo postupným vrstvením osídlení nad sebou. Takéto návršia sú typické pre Blízky východ a Anatóliu.

Prvé osídlenie z obdobia okolo roku 9000 pred Kr. sa nazýva natufská kultúra podľa vádí Natuf. V tomto období, nazývanom aj epipaleolit (neskorý paleolit), sa objavujú prvé kamenné stavby. V období medzi rokmi 8350 pred Kr. až 7370 pred Kr. (neolit A) tu bola kamenným múrom ohradená osada s rozlohou až 40 000 m2 s niekoľkými vežami (najvyššia z nich bola Jerišská veža), ktoré sú zrejme najstaršími mestskými hradbami na svete. V meste stáli domy so stenami z mazanice a obyvatelia lovili zver a pestovali pšenicu, jačmeň a strukoviny.

V období neolitu B, približne medzi rokmi 7220 pred Kr. až 5850 pred Kr., sa objavujú prvé pravouhlé domy, s niekoľkými miestnosťami usporiadanými okolo dvora. Vznikol takzvaný kult lebiek, charakteristický uchovávaním lebiek, oddelených od tela zomretých, pochovaných pod podlahy domov. Pravdepodobne v tomto období došlo aj k domestikácii ovce.